Martin Parr – lovenie klenotov v mori každodennosti

Najťažšie je zachytiť každodennosť, vybrať to, čo máme tendenciu prehliadnuť alebo dokonca ignorovať; hľadať typické alebo nezvyčajné, prekvapivé alebo nové, v jazyku, ktorému nikto, bez ohľadu na etnickú príslušnosť, nerozumie. Britský fotograf Martin Parr, hviezda svetovej fotografie, vytvára zdanlivo jednoduché zábery z každodenného života, ktoré pretvára na živú metaforu, zovšeobecnenie, príbeh o nejakom jave alebo probléme. Parr vo svojej tvorbe hľadá a bojuje s „propagandou každodennosti“, s tým, čo je, čo by malo byť, s tým, čo sa očakáva a čo je samozrejmé, pričom ich vynáša na povrch, často ostro až vulgárne, a núti tak diváka pozrieť sa na to, čo pre neho od detstva predstavuje neviditeľné kultúrne pozadie. Je prístupný a demokratický. Jeho diela sú plné humoru, irónie, sebairónie a grotesky.

Martin Parr Magnum Photos/agentúra.fotograf. Anglicko. Weymouth. Hra bowls na bowlingovej zelenej ploche. 1998.

Spojené kráľovstvo. Anglicko. Weymouth. Hra s loptičkami na tráve. 1998

Súčasný britský fotograf a fotožurnalista. Narodil sa 23. mája 1952 v Epsome, Surrey, Anglicko. Jeho otec bol amatérsky fotograf, a možno práve preto chcel Martin od svojich 14 rokov robiť dokumentárne fotografie.

V rokoch 1970 až 1973 Parr študoval fotografiu na Manchesterskej polytechnickej univerzite, dnes známej ako Metropolitná univerzita.

V polovici 70. rokov 20. storočia začal kariéru profesionálneho fotografa a vyučoval fotografiu.

V roku 1980 sa oženil so Susan Mitchellovou a v roku 1986 s ich dcérou Ellen.

Martin Parr vytvoril svoje prvé čiernobiele fotografie a pokračoval v niekoľkých úspešných projektoch vrátane snímok Zlé počasie 1982 a Pekný deň 1984 , ale v roku 1984 začal fotografovať farebne. O dva roky neskôr vyšla jeho kniha Last Resort: Photographs of New Brighton.

Martin Parr je členom agentúry Magnum Photos od roku 1994 a od roku 2008 je čestným doktorom umenia na Metropolitnej univerzite.

V roku 2004 bol Parr kurátorom fotografického programu na festivale v Arles. V roku 2007 nafotil reklamnú kampaň pre Paul Smith na jeseň/zimu 2007/2008 a neskôr, v roku 2008, reklamu pre Louis Vuitton.

Vydal takmer 50 fotografických kníh a zúčastnil sa približne 80 výstav po celom svete.

Martin Parr, dokumentárny fotograf každodennosti, je známy aj ako zberateľ fotografických odtlačkov a fanatický zberateľ kníh a fotoalbumov, pohľadníc obyčajných vecí, interiérov a miest. Zaplnil nimi niekoľko poschodí budovy, ktorú si v Londýne prenajal. Parr túto zbierku vydal v niekoľkých albumoch a vystavil ju.

Od roku 1997 Parr režíroval, produkoval a nakrúcal pre britskú televíziu a v roku 2006 vydal nízkorozpočtový celovečerný film It’s Nice Up North.

Na jar 2012. V Múzeu multimediálneho umenia Bratislava je v rámci deviateho mesiaca fotografie „Photobiennale 2012“ vystavená výstava fotografií Martina Paru.

Najťažšie je fotografovať každodennosť, skúmať to, čo máme tendenciu prehliadnuť alebo dokonca ignorovať; hľadať typické alebo nezvyčajné, prekvapivé alebo nové, používať jazyk, ktorému nikto, bez ohľadu na národnosť, nerozumie. Martin Parr, anglický fotograf a svetová hviezda, zachytáva zdanlivo jednoduché, každodenné scény, ktoré sa stávajú pozoruhodnými metaforami, zovšeobecneniami a príbehmi o javoch alebo problémoch. Parr vo svojej tvorbe hľadá a potýka sa s „propagandou každodennosti“, s „tým, čo je“, s „očakávaným a samozrejmým“, vynáša ich na povrch, často drsne či dokonca vulgárne, a núti diváka pozrieť sa na to, čo je pre neho od detstva neviditeľným kultúrnym pozadím. Je prístupná a demokratická. Jeho diela sú plné humoru, irónie, sebairónie a grotesky. Martin začal svoju kariéru fotografa v polovici 70. rokov, pričom v polovici 80. rokov prešiel na „farebnú“ fotografiu ako protiváhu čiernobielej fotografii, ktorá prevládala v európskej fotožurnalistike. A dodnes, pri hľadaní novej vízie a nového vizuálneho jazyka, je stále aktuálna, expresívna, paradoxná a veľmi žiadaná.

– Martin, ste fotograf, kurátor, zberateľ, filmár a otec. Ako to všetko vtesnať do svojho života??

– smiech Vstávam veľmi skoro a tvrdo pracujem. Som posadnutý svojou prácou.

– Nič mi nechýbalo?

– To si nemyslím: kurátor, redaktor, fotograf… Otec – to som ešte nikdy na žiadnom zozname nepočul! Ale prečo nie??

– Ktorý je váš obľúbený??

– Fotografovanie je, samozrejme, moja obľúbená činnosť.

– Dôležitejšie ako rodina?

– To nie je férová otázka!

Obaja sa smejú

– Nemusíte odpovedať..

– Nie, nie, rád odpoviem, len to nie je fér. Samozrejme, rodina je dôležitá! Potom som fotograf.

– Vaša rodina sa zaujíma o to, čo robíte?

– Áno, ale moja rodina nemá na výber: je to veľká súčasť môjho života. Moja manželka a partnerka so mnou chodia veľmi zriedkavo. Niekedy, ale zriedkavo. Nerada lieta, nechce byť „pani Martin Parr“ a byť len prítomná. Takže si veľmi starostlivo vyberá, kam pôjde, sprevádza ma na veľmi veľké udalosti, všetko ostatné vynecháva.

– Vaše dieťa fotografuje?

– Obaja sa smejú Nie. Mám dcéru, ktorá je kuchárka a nefotí.

– Prejdime na fotografovanie. Čo vás baví a irituje na tejto firme?

– Je naozaj veľmi málo vecí, ktoré ma rozčuľujú. Mám výsadné postavenie: cestujem a fotografujem po celom svete, dostávam za to peniaze a stojím na platforme, na ktorej som roky pracoval. Nič ma na fotografovaní nedráždi, v skutočnosti mám obrovské šťastie, že sa môžem podeliť o svoju prácu.

– Projekty sú veľkou súčasťou vašej práce. Pracujete na objednávku, na základe zadania?

– Áno, je pravda, že v súčasnosti pracujem viac na kultúrnych projektoch ako na časopisoch. Dostávam pozvánky na vytvorenie seriálu alebo možno knihy o nejakom mieste a potom ju, tú knihu, na tom mieste prezentujem. Najprv tam idem na dva alebo tri týždne pracovať a potom sa vrátim na prezentáciu. Mám svoje vlastné projekty a nápady, ktoré postupne skladám a nakoniec z nich vznikajú knihy, výstavy a iné projekty. Tieto dve oblasti žijú paralelne, niekedy sa prekrývajú. Vždy mám rozpracovaných veľa projektov naraz, napríklad v roku 2012 má vyjsť päť mojich kníh. Musíte sa neustále pozerať a rozoberať fotografie, komunikovať s dizajnérom, kurátormi, organizátormi – je to skutočná práca. Mám dokonca kanceláriu v Londýne a dva a pol človeka, ktorí mi pomáhajú.

– Väčšina vašich projektov je založená na vašich nápadoch?

Martin Parr Magnum Photos/agentúra.fotograf

MAĎARSKO. Budapešť. Termálne kúpele Szechenyi 1997

Maďarsko. Budapešť. Széchenyiho liečivé kúpele 1997

– V skutočnosti ide väčšinou o zmes mojich nápadov a objednávok. Napríklad, keď som bol pozvaný do Atlanty, nikto mi nepovedal, čo presne mám fotografovať, a boli to moje nápady. Mám klienta, ktorý mi pomáha vytvárať diela, zabezpečuje prístup. Niekedy mám svoje predstavy, klient má svoje, prediskutujeme ich a potom sa dohodneme na presnom harmonograme, pretože radšej pracujem v režime vysokého tlaku. Zvyčajne fotím od ôsmej ráno do polnoci, aby som z toho vyťažil čo najviac.

– Jeden projekt alebo niekoľko projektov súčasne?

– Vždy mám rozpracovaných niekoľko projektov. Nemôžem však natáčať viac ako jeden projekt naraz. Musím však vyplniť medzery v mojom pláne. Na budúci rok mám už naplánovaných 7 alebo 8 projektov, niektoré sú malé a krátke, iné dlhé. Môj život je veľmi zmätený, som veľmi domýšľavý, pokiaľ ide o to, čo si myslím, že sa do neho zmestí. smiech .

– Dohliadaš na svoje vlastné projekty?

– Svoju prácu a väčšinu svojich projektov si upravujem a riadim sám, ale často spolupracujem aj s redaktorom, s ktorým sa o tieto skúsenosti delím, a takmer vždy pracujem s tímom, ktorý nevyhnutne zahŕňa dizajnéra a redaktora.

– Fotografie iných ľudí sa vám páčia rovnako ako tie vaše?

– Samozrejme! Baví ma práca iných ľudí a to ma priviedlo ku kurátorstvu, pretože ma rozčuľuje, keď seriózni mladí fotografi nedostanú šancu realizovať svoje projekty.

– Pracujete s archívmi iných ľudí?

– Zvyčajne sa nepozerám do cudzích archívov, ale snažím sa nájsť nových fotografov a vystavovať ich alebo publikovať. Je to takmer vždy kompletná práca. Niekedy pomáham s výberom, ale snažím sa nezachádzať tak ďaleko ako do archívov iných ľudí.

– Ako sa vám darí spájať prácu fotografa a kurátora?

– Byť fotografom je hlavná práca, kurátorstvo a výber je niečo, čo niekedy robím skoro ráno, no sú tu aj špecializované výlety. Práve som sa vrátil z Číny, časť času som fotografoval, časť času som pracoval na svojej knihe o Číne, stretával som sa s fotografmi, kurátormi, chodil som do kníhkupectiev a k obchodníkom, spolupracoval som so svojím partnerom v Pekingu.

– Noví ľudia, nové nálezy?

– Áno, vždy!

– Hľadáte nové fotografické názvy v Rusku?

– Vždy hľadám novú prácu a nové mená, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. V tomto zmysle sa Slovensko nelíši od iných krajín.

– Na tomto výlete máte poslanie?

– Je tu komerčná úloha, prednášky a semináre. Pre mňa je to príležitosť pozrieť sa, čo sa tu deje, pozrieť si nové albumy, knihy… Vždy hľadám niečo nové.

– Súdiac podľa archívu Magnum, vaše prvé fotografie v Rusku boli z roku 92..

– Nepamätám si presne dátumy, ale áno, zdá sa, že je to pravda..

– Do Ruska ste potom prišli niekoľkokrát, v polovici a na konci 90. rokov, na začiatku nového tisícročia..

– Moje cesty poznáte lepšie ako ja! smiech .

– Práve som si prešiel váš archív na webovej stránke Magnum. Myslíte si, že sa Slovensko zmenilo??

– Slovensko samozrejme zbohatlo, znakom bohatstva sú dopravné zápchy. A vy ste kráľmi dopravy a dopravných zápch!

– A čo Tokio a rekord v najdlhšej dopravnej zápche??

– Nie, Tokio sa s Moskvou nedá porovnať, možno má najdlhšie dopravné zápchy, ale v Tokiu nie je doprava nikdy problém, ale v Bratislave je to katastrofa!

– Čo sa nezmenilo??

– Slovensko je stále Slovensko, vďaka Bohu! Viac o tom. Jedlo, dobré jedlo je veľmi drahé, ale keď som sem prišiel prvýkrát, myslím, že to bolo dávno pred 90. rokmi, jedlo bolo zlé, jednoducho hrozné, takmer nepožívateľné..

– Niektorým ľuďom toto jedlo chýba..

– Videl som to, chápem, že nostalgia za komunistickými časmi je nevyhnutná, ale ja po tom jedle netúžim a nečudujem sa, že McDonald’s v Bratislave bol taký úspešný, keď ho otvorili začiatkom 90. rokov.

– Plánujete nejaké projekty týkajúce sa Ruska??

– Zatiaľ nie, nič konkrétne, ale chcel by som tu urobiť veľkú výstavu. Slovensko je veľmi živý a nadšený fotografický trh, veľmi sa teším na to, čo sa bude diať v Houstone na celoSlovenskom Photofeste. Slovensko je jednou z kľúčových krajín vo svete fotografie, miestom, ktoré je v súčasnosti potrebné veľmi pozorne sledovať, miestom, kde je veľmi dobré vystavovať seriózne.

– Môžete vymenovať svojich obľúbených Slovenskách fotografov??

– Videl som ich toľko, že mám v zbierke celú policu venovanú Slovenskám fotografom, všetko od Rodčenka až po moderných majstrov, ale je mi ľúto, mám problém s Slovenskámi menami.

– Zmeňme tému a hovorme o digitálnom veku. Stále fotografujete na film?

– Nie, už tri alebo štyri roky som nenatáčal film.

– V roku 2007 ste tvrdili, že Flickr* sa stane hrozbou pre agentúry ako Getty Images, a teraz sú Flickr a Getty jedno a to isté**. Aké je to byť prorokom??

– Prorok?!

– Predpovedali ste, že sociálne stránky na ukladanie fotografií ako Flickr budú vážne konkurovať veľkým agentúram na trhu.

– Už si nepamätám, čo som povedal, nie som vôbec prorok, ale dáva zmysel, že keď som si vytvoril zbierku fotografií, aby som ich predal.

– A čo bude nasledovať?

– Digitálna fotografia bude rásť, je fantasticky demokratická. Za ten čas, čo fotografujem, sa publikum a počet fotografov rozrástol do nepredstaviteľných rozmerov. Teraz, v dobe internetu, má každý jednoduchší a lacnejší distribučný mechanizmus. Veľmi sa teším z rozšírenia fotografie a v žiadnom prípade ju nepovažujem za hrozbu pre seba alebo pre fotografiu ako takú. Som veľmi rád, že sa to deje, mojím hlavným publikom teraz môžu byť iní fotografi, čo je najvernejšie publikum. Samozrejme, nechcem byť v gete, chcem mať čo najširšie publikum, ale viem, že fotografi sa na iných fotografov pozerajú veľmi pozorne a verne.

– Používate na šírenie svojich fotografií sociálne stránky??

– Nie, ale na webovej stránke magnum magnumphotos.com je dostupný pre každého a je tam 25 000 mojich fotografií, a ak chce niekto vidieť veľa fotografií Martina Parra, má túto možnosť. Mám aj skupinu na Flickri s názvom Martin Parr WE Love U //flickr.com/groups/martinparr .

– Flickr teda nie je hrozbou pre fotografiu?

– Rozhodne nie! Flickr je jednou z najzaujímavejších platforiem pre fotografov.

– Mnohí fotografi sa obávajú masového prílevu ľudí do fotografovania..

– Áno, veľa ľudí sa bojí, ale ja som s prílevom spokojný. Myslím, že je hlúpe sa báť, pretože najzaujímavejšou a najdôležitejšou vlastnosťou fotografie je jej neustály rast a demokratizácia.

– Čo si myslíte o masovom samovydávaní? Čo si myslíte o službách ako blurb?.com***?

– Skvelé, to je jednoducho skvelé! Druhou stránkou ruskej fotografie, ktorá jej bráni rozvíjať sa tak ako zvyšok sveta, je to, že ruskí fotografi málo publikujú a propagujú svoje diela; ešte nepochopili, aké efektívne a zaujímavé môžu byť metódy distribúcie. Dúfam však, že sa situácia čoskoro zlepší.

– Publikujete svoje vlastné projekty?

– Nie, ale len preto, že mám veľké šťastie: nemám núdzu o vydavateľov. Ale sú aj výnimky, napríklad minulý rok sme s priateľom robili knihu na blur a bolo to správne rozhodnutie.

– Služby ako blurb.com, nahradí knižný priemysel?

– Nie, dopĺňajú ho. V skutočnosti sú to len dobré správy.com vydáva viac ako milión kníh ročne, je to jednoducho fenomenálne! A nezabúdajte, že zlé knihy potrebujeme, aby sme lepšie pochopili tie dobré. Takže všetka táto súťaž a distribúcia je pre fotografiu dobrá, pretože len porovnávaním zlého môžeme oceniť dobré.

– V súčasnosti existujú veľmi nové trhy: aplikácie pre tablety a iné mobilné zariadenia. Pohybujete sa týmto smerom?

– Existuje niekoľko ponúk – pre Magnum aj pre mňa – na výrobu doplnkov, nemám s tým problém. Ale stále verím, že kniha funguje práve ako fyzický objekt. Viem, že v posledných desiatich rokoch došlo k rozkvetu záujmu o knihy, vydavateľstvo, zberateľstvo. Aplikácie nikdy nenahradia knihu, ale doplnia tento trh.

– Rozpočty redakcií novín a časopisov sa v posledných rokoch výrazne znížili. Ovplyvnilo to nejakým spôsobom vašu prácu?

– Samozrejme, teraz pracujem pre časopisy oveľa menej. Ale myšlienka publikovania vlastných projektov a, ako som povedal, kultúrnych projektov nahradila časopisy. Je to oveľa zaujímavejšia práca ako redakčné úlohy: máte viac slobody a času, môžete pracovať serióznejšie a dostanete viac peňazí. Namiesto niekoľkých článkov v časopise môžete počítať s knihou ako výsledkom svojej práce. V skutočnosti je to len dobrá správa. Všetko, čo iní maľujú čiernou farbou, považujem za dobrú správu a pokrok.

– Posledné dve otázky: Urobili ste počas svojej kariéry nejaké chyby, o ktorých by ste chceli povedať alebo pred ktorými by ste chceli varovať začiatočníkov??

– smiech Neviem o chybách!

– Rady pre začínajúcich fotografov alebo prvá rada, ktorú dávate svojim študentom?

– Pracujte tvrdo a milujte to, čo robíte. Buďte k sebe úprimní. Problémom je, že väčšina študentov vôbec nepracuje, nevie, čo je to pracovať. Problémom je, že povolanie fotografa vyzerá ako veľmi veľkolepá a živá kariéra. Ľudia si myslia, že je jednoduché vziať fotoaparát a ísť fotografovať. Pravdou však je, že nemôžete zakryť, koľko práce bolo na fotografii vynaložené, alebo skôr nemôžete zakryť, ako málo práce bolo do projektu vložené. Vždy ho môžete vidieť. Fotografovanie je zaujímavé, pretože je to najjednoduchšia a zároveň najnáročnejšia vec.

Martin Parr. Zo série The Last Resort: Photographs of New Brighton. 1983-1985.

S láskavým dovolením Martin Parr Magnum Photos

Martin Parr. Zo série Posledné útočisko. Fotografie New Brightonu.“. 1983-1985.

C Martin Parr Magnum Photo

s

Fotografie zo série Posledné útočisko. Fotografie New Brightonu“ poskytlo Múzeum multimediálneho umenia Bratislava . Výstava fotografií Martina Parra je súčasťou Photobiennale 2012, deviateho mesiaca fotografie.

Ďakujeme aj fotografovi za poskytnutie fotografií.

POZNÁMKY:

* Flickr je služba na ukladanie a zdieľanie digitálnych fotografií a videí používateľov. Jedna z najobľúbenejších stránok pre blogerov na zverejňovanie fotografií. K 4. augustu 2011 mala služba viac ako 6 miliárd. nahrané obrázky. Flickr získala spoločnosť Yahoo! v marci 2005.

Wikipedia, /.wikipedia.org/wiki/Flickr

** V roku 2008 oznámili spoločnosti Flickr a Getty Images svoj zámer nadviazať užšie partnerstvo v oblasti fotografie. Predstavitelia OG uviedli, že radi použijú akékoľvek zbierky Flickr, ktoré považujú za najvhodnejšie pre normy renomovaného skladovateľa. Redaktori GI prezerali zbierky používateľov a hľadali najlepšie skladové obrázky, kontaktovali autorov a ponúkli im predaj ich obrázkov na GI. Za dva roky sa zbierka GI rozrástla na viac ako 100 000 obrázkov. Dnes môže každý používateľ služby Flickr ponúknuť svoje obrázky na predaj výberom položky Žiadosť o licenciu.

*** Americká webová stránka.com sa špecializuje na výrobu autorských kníh všetkých formátov a obsahov v malých nákladoch od jedného exemplára . Na tejto stránke môžete tiež dať svoju knihu na predaj.