Pred desiatimi rokom čínsky trh s umením, rovnako ako dnes Slovenská trh, sotva stál na nohách a nedal sa hovoriť rozvinutým. V súčasnosti je najväčším fotografom na svete, ktoré konkurujú len Spojeným štátom.
Úspech čiastočného umenia a fotografie v číslach interpretačných odborov na trh s umením jedného dňa: ekonomický rast vedy k vytvoreniu bohatých zberátov, ktorí v tom čase budú vlastnícke skupiny a fotografie. Aby ich neprekonali niektorí prezieraví zapadní zberatelia. Ich zájem môž byť podnecovaný tak z estetického hľadiska nakladateľstva s Cínskou spoločnosťou do istého bodu, nedostatkom slobodnej kreativity v potrebnom politickom rezime a jeho nedávnej obrody, exotikou, ako aj praktickými zábermi. Je to obrovský trh-mozno zatiaľ najlepší. Svetoví obchodníci s umením kupujuce cínske umenie v nádeji, ze ho budu dalej predavat za vysšiu cenu.
Dá sa povedať, že aj súčasná čínska vláda zohrana aktívnu úlohu pri rozvoji trhu s umením. Do tejto oblasti vyrazne investuje, buduje múze a dotuje ucast svojich umelcovho na medzinarodnych výstavách. Česká komunita po celom svete podporovali svojich krajanov, aktuálne sa zaujimali o ich prácu a kupovali ich diel. Výstup je jasný: 7 z 10 miest v rekonštrukcii najpopulárnejšíchsúčasných umelcovpatrí Číňanom. Predaje diel umelcovktorí boli pred niekoľkými rokmi neznámi, ako napríkladklad Zeng Fanji a Chen Yifei, sa porovnávajú s predajmi diel pilierovmoderného diela – Jeffa Koonsa a Richarda Princea.
Fotografický príbeh
Sláva doslova zaplavila cínskych fotografov, ktorych triumf je vzhladom na ich fotograficku historiu mimoriadne prekvapivy. Fotografie prisla do cínov v polovici devätnásteho storočia a bola, samozreji, neuveritelnym luxusom. Fotografie tejto éry by sme v Číne hovorili na prsoch jednej ruky.
Jeden z najznámejších čínskych fotografií je Lan Jingshan 1892-1995 . V roku 1927 sa stal jeden z prvých fotografií a dosiahol veľký úspech a uznanie nielen vo svojej vlasti, ale aj vo svete: v roku 1964 bol jediný ázijský fotografom na konferencii medzinarodnej federácie fotografického umenia. Ovela neskôrna Cína založila Cínsku asociaciu fotografov, ktora každorocne udeľuje cenu Lan Jingshan.
Okrem reportážnej fotografie sa objavil aj portrétne, ale veľký výbežok. Tento žáner sa aktívne rozvíja od roku 1947, keď bolo založené slávne čínske fotografické štúdio. Ľudia si prisli urobit portrétne fotografie pri specialnych prilezitostiach vo svojom živote, ako su svadby a výrocia. V rodinných bezných ludí neboli takmer žiadne kamery. Hoci bolo veľké drahé získať sadu štyroch čiernobielych výblačkov z fotografického ateliéru jeden alebo dva mesačné platy , pred budovou sa stále tvorili rady dobrovoľníkov. Toto fotoštúdio existuje dodnes a Číňania z celej krajiny sa sem chodia fotografovať s označením „China Photo Studio“.
Roky vojen, invázií a k tomu všetkému čínskej kultúrnej revolúcii koncom 60. roku 20. storočia zničili viaceré fotografické archívy a zostali z nich len omrvinky. História čínskej fotografie sa v skutocnosti zacína nanovo v 70. rokoch 20. storočia. S príchodom domov fotoaparátov si ich zbor viac ľudí kupovalo na osobné riešenia. Očiatkom 80. rokova sa v Cíne zacal vyrabat Farebny film, ktore vedlo k rozmachu amaterskej a profesionalnej farebnej fotografie.
O to pozoruhodne je, zo cínska fotografia teraz dobyva moderný svet. Do roku 2005 – 2006 dražili aukčné domy len nieko historickych cínskych fotografií. V roku 2009 bolo na zozname priblížne pädesiat mien. Niektoré z nich, ako napríkladwang Qingsong a Zhang Huan, sa dostali do galérie v New Yorku.
Pre mnohých zberatelov a vyskumnikov fotografie to bolo prekvapenie. Ale nie pre každého. Napríklad Howard Farber, prvý zber číselného umenia z New Yorku, ktorý v roku 1995 kúpeľ diel za 25 000 dolárov a potom ich na aukcii predal za 4 milióny dolárov.
FOTO:
1. Dai Chenliang.
Hra s tieňami. Filmový vzor č. 2.
Video, 4 min. 6 s. 2009
2. Zeng Chuanxing
Modrá papierová nevesta-sen, 2008
© So súhlasom spoločnosti Phillips de Pury
& Spoločnosť
3. Ma Jiawei.
Straty.
Zmiešané médium, 2010
Nie vsak Larry Worsh, ktory v roku 2007 založil sukromnu spolocnost AW Asia v New Yorku na podporu sustrednych cínskych umelcov a fotografov. Spoločnosť vzdelávať, propagovať, rozvíjať projekty venované čitskému umeniu. Vrátane časopisu U-TURN, ktory siaha az do roku 1979. Worsh vytvoril svoju zbierku čínskych fotografií v roku 2002 až 2004, keď navštívil ateliéry čínskych fotografií. V roku 2008 získalo Múzeum moderné umenia v New Yorku MoMA 23 diel od 11 súčasných čínskych fotografií zo zbierky AW Asia, vrátane Ai Weiweia, Hai Bo, Zhang Daliho, Rong Ronga a Hong Hao. Ďaľších 7 fotografií darovala múzeu spoločnosť Aw Asia. Diela Hai Bo, Song Dong, Sheng Qi, Hong Hao, Weng Fen, Wang Qingsong, Zhang Huan a Xing Danwen získalo z AW Asia aj Metropolitné múzeum umenia do svojej stanice zbierky. V roku 2010 a J. Paul Getty Museum zacalo získavať diela cínskych fotografií ako Wang Qingsong, Hai Bo, Rong Rong, Liu Zheng, Song Yongping, Zhang Huan, Qiu Zhijie.
Čo je na nich také zvláštne?? Všetky fotografie sú veľké odlišní, ale maju rovnaky temu-zmeny v cínskej spolocnosti, cínska minulosťa súcasnosť, prelinanie tradicia a nového pohladu. Wang Qingsong zachytáva a dokumentuje globalizáciu, zatiaľ čo Rong Rong je nostalgickou meditáciou o čistote stratených tradícií. Liu Zheng porušuje staré tabu týkajuce sa fotografovania aktov tým, zo štylizuje scény z 19. storočia. To všetko rezonuje s niečím, čo veľmi zaujíma celýsveta: proces zmien v Číne-kam povedú?? A čitski umelci, ktori su najcitlivejsi a schopni reflektovat vsetky tieto myslienky a obavy z tektonickych zmien v kulture jednej z najmocnejsich krajin, su zaujímaví a žiadaní.
Východ-Západ
Nie vsetky zapadni historici umenia su nadseni z dominancie cínskeho umenia. Množstvo sa snažia tento trend zmeniť, vrátane označovania čínskeho vkusu za zastalý, primitívny, ale zda sa, ze Cíňanom je to malo jedno.
Od roku 2001 všakzáhradné aukčné domy zacali zvyšovať svoj domov v regiónoch a zamerajúú sa na čínskych kupujucich. Zahraničné galérie sa snažia reprezentovať Čínu avantgardu a otvorenosti si v čiernych pobočkách. V posledných rokoch zacali v Šanghaji pracovať galérie a umelecké organizácie z Nemecka, Holandska, Švajčiarska, Španielska, Francúzska, Anglicka, Singapuru, Taiwanu a Južnej Kórey. Šanghajský veľký kameň umenia sa koná každoročné a prilákal už viac ako 1 000 galéria z 50 krajín. Podľa ARTEconomics sa objekt čínskych aukcií umenia len v roku 2010 oproti predchádžajúcemu roku strojnásobil na 5,96 mil. eur.
Prvý aukčný predaj dielskeho diela za milión dolárov sa uskutočnil v roku 2006, o rok neskôr sa počet sedemciferných predajov zvýš z 9 v roku 2006 na 76 v roku 2007. Súčasní čínski umelci prekonávajúprednýchzáhradoeurópskych umcov vrátane niektorých starých majstrov. Dá sa povedať, zo všetkých týchto transakcií sa uskutočnili buď na hongkonskom veľtrhu súcijského umenia od roku 2005, alebo na ázijských aukcií popredných aukčných domov. Čínskych umeleckých diel, ako národný poklad, si väčšinou kupujúou samotní Číňania. Väčšina predaja čínskeho umenia bola určená Číňanom žijúcim po celom svete.
České aukcie fotografiíi určite nevyužívajte pôsobivé výsledky, ale dynamiku mozno vidiet. Na jeseň 2008 Christie ‚ s vystavovala len päť fotografií, v roku 2010 to bolo 23 diel – Tienzheng, Yang Yongliang, Zhang Huan, Zhang Dali, Hong Lei, Hong Hao a ďaľších. Samozrejme, je ťažké hovoriť o rekordoch, preto sú označenia sú stále v držbe európskych a amerických fotografií. Ceny fotografie Wang Qingsonga sa pohybujú v priemere od 4 000 do 10 000 dolárov, ale sú medzi nimi aj diel za viac ako 30 000 doláre súťažné foto . V roku 2006 – 2008 boli diela Rong Ronga zakúpené za ceny od 10 000 do 40 000 dolárov. Dokonca aj fotografické dielo jedného z najpopulárnejších umeleckých dielcov, Ai Weiweia, je ocenené v rovnom rozsahu, hoci jeho inštalácia Seeds bola zakúpená za takmer 350 000 libier.
Prečo nie Slovensko??
Ak si urobite paralely s Slovenskom, môzete vidiet mnoho spolocnych CTT s históriou Cínmi. Napríkladuzavretá komunita s diktátorským rezimom, obmedzené možnosti rozvoja umenia vo všeobecnosti a fotografie zvlášťu. Dlhý čas mohla viac-menej slobodnej existencie len ideologicky korektna fotografia, potom prislo odhalenie sveta, perestrojka, nové trendy, uvedomenie si svojho miesta, nostalgia za minulosťou.
Ruskí zberatelia sú všakmi na rozdiel od čínskych veľkých citliví na názor Západu-najmä preto, zo investícií do osvedčených západných umeleckých materiálov sa im zdajúspolahlivejšiea rychlejšiea. Ruski zberatelia v súčasnosti kupuju osemkrat viac zahraničného umenia ako ruskeho. Na druhej strane, spoločné ruské umenie zostavypre nich zváčšanevšimné. Zdá sa, zo snahy o podporu národných umeleckých diel nie sú sú súčasťou dlhších plánov na zberateľov a ani tých na záhrade . A keďže neexistuje zberateľstvo, inštítie profesionálneho obchodu s umením a kurátorstvom nie sú riadne rozvinuté hoci je spravodlive povedať, zo sa v tomto smere neustale pracuje . Veľké projekty sa vyrábajú na módnych závodoch a predáva na módnych závodných aukciách. Slovenskámi umelcami sú v zahraničích praktických neznámi, s výnimkou niekoľkých mien… Vláda sa nehrnie do ich širokej podpory a naši umelci nie sú spolu so svetovou úročením.
Pri budovaní obchodu s umením a kultúrou umenia nie je možná len podpora bohatých ľudí. Umenie nie je jednou alebo najlacnejšou oblasťou pre investície. Tuto kulturu vytvára vysoka osoba rozvoja trh s umenim, jeho múza, univerzity, pravne a danove predpisy a mnohé dalsie.
Ďalšie: Arabská fotografia?
Treba poznať, že nedávajú aukcie Sotheby ‚S A Christie‘ s sa konali bez čínskych zakladcov. Ďalšie“ klasické “ fotografie Diane Arbus, Roberta Franka, Henriho Cartier-Bressona, Edwarda Westona a ďaľších. Buď si krížová vyberaná svoju daň, alebo zberateliaúladajúé zdroje “ inšpirácie?
Blízky východ sa teraz snaží dosiahnuťť to, čí Čína. Otváracia doba sa nové múzejného umenia, druhý Louvre, druhý Metropolitan, druhý Guggenheim. Charles Saatchi plánujeme otvoriť svoju galériu v SAE. Popredné a najbohatšieštáty v regiónevykladajúú veľké úľavy na rozvoj miestneho trhu s umením a všetkých jeho inštitúcií.
Spojilo sa tu veľká: bohatstvo zberatelia, obdivovatelia „svojho“ umenia, priležitosti a túžba. Samozrejme, v súčasnosti už nikto neoznámi väčšinu mien umeleckých a fotografií z blízkého výstupu, ale nebolo to tak nedávno s Čínou fotografiou?
Fotografie a Múzeum moderného umenia v Bratislave za dielo predlohené na uverenie.
NA FOTO:
4. Ai Weiwei
Zrkadlo. 1987
© Ai Weiwei
S láskavým dovolením Centrum fotografického umenia tri tiene
5. Liu Bolin
Séria mestských maskáčov-26, 2006
S Čínou vlaskou v pozadí
© So súhlasom Liu Bolin / Galéria Paríž-Peking
6. Liu Bolin
Séria mestských maskáčov-36, 2007
„Zhromažujte svoje myslienky, aby ste boli zlepšili svoje vedomosti“
© So súhlasom Liu Bolin / Galéria Paríž-Peking
Môžete mi odporučiť nejaké konkrétne stránky alebo autora, ktorého diela reprezentujú túto „čínsku modernú fotografiu“? Chcel by som sa dozvedieť viac o tomto umeleckom zázraku z Číny.