Na tohtoročnom Bienále módy a štýlu vo fotografii Múzeum multimediálneho umenia predstavilo slávneho Augusta Sandera. Niektorí diváci boli zmätení: „Čo má Sander spoločné s módou a štýlom?? Možná odpoveď na túto otázku: Sander je takou významnou, systematickou postavou v dejinách fotografie, že sa očividne zaoberá všetkým na svete.
Ďakujeme Múzeu multimediálneho umenia za poskytnutie fotografií na uverejnenie.
August Sander. Notár, 1924
Vytlačil Gunter Sander v roku 1980.
© Die Photographische Sammlung/SK Stiftung Kultur – August Sander Archiv, Kolín nad Rýnom; RAO, Bratislava, 2013
Fotografie od Galerie Priska Pasquer Cologne
Zanderove obrázky sú plné detailov, na ktoré je zaujímavé sa pozerať. Z nich možno dobre posúdiť módu, materiálnu kultúru, čítať reč tela, donekonečna interpretovať výrazy tváre, uvažovať o charakteroch a osudoch. Hospodárstvo, morálka, psychológia, životný štýl a životné podmienky, pohodlie a bohatstvo, chudoba a choroba, bezstarostnosť a starostlivosť, narcizmus a plachosť, jednotlivec a skupina – Zanderove fotografie ponúkajú množstvo objektov na štúdium a interpretáciu.
Patrí medzi ne aj móda a štýl. Divák môže od umenia očakávať uspokojenie rôznych emocionálnych a estetických potrieb a umelecké dielo môže potešiť, pobúriť alebo odradiť, ale v prípade Zandera nemáme do činenia s emóciami, ale s informáciami. Objektívne podané informácie sú vždy cenné, bez ohľadu na vlastné názory a preferencie.
Prvá polovica 20. storočia bola obdobím, keď fotografia určovala smer svojho budúceho vývoja. Rozkvet ilustrovanej tlače viedol k rozvoju zásad spravodajstva – živé a presvedčivé opisy udalostí a ľudí. Avantgardní fotografi ponúkli nový pohľad na známe veci, pohľad, o ktorom nikto predtým neuvažoval, okrem fotografa, ktorý sa pohybuje v rytme moderného života – hore, dole a diagonálne – so svojím maloformátovým fotoaparátom.
Americkí puristi zo skupiny f/64 presadzovali nové kánony krásy – čisto fotografické, ktoré neprijímali štandardy maľby a sochárstva, ale ani im zásadne neodporovali. Fotografia hľadala a nachádzala samu seba, svoj vlastný jazyk, filozofiu a vzťah k realite a symbolu. Zander sa snažil získať z fotografie to, čo už v 19. storočí považovali za jej vnútornú kvalitu: klinickú, protokolárnu objektivitu.
August Sander. Umelec Anton Rederscheidt a jeho manželka Martha Hegemannová, okolo roku 1925
Vydal Gunter Sander v roku 1974.
© Die Photographische Sammlung/SK Stiftung Kultur – August Sander Archiv, Kolín nad Rýnom; RAO, Bratislava, 2013
Co-operative Galerie Priska Pasquer Kolín nad Rýnom
August Sander’s Opus Magnum – Projekt „Ľudia 20. storočia“ zahŕňa obdobie od konca 10. rokov 20. storočia do začiatku 30. rokov 20. storočia. Rozhodol sa preskúmať nemecký národ pomocou fotografie – zostaviť kompletný katalóg svojich súčasníkov „podľa existujúceho spoločenského poriadku“. Sander rozdelil celú nemeckú spoločnosť do siedmich skupín, pričom toto rozdelenie bolo jedinečné a odrážalo všetky možné postoje: profesionálne, triedne, rodinné, kultúrne atď. p. Roľník, remeselník, žena, majetok a povolanie, umelecký pracovník, veľkomesto a poslední ľudia.
Medzi osobami, ktoré Zander fotografoval, je mnoho známych osobností z oblasti umenia, kultúry a verejného života, ale fotograf neuvádza žiadne mená, ale k fotografiám dáva popisky podľa zásad klasifikácie: vdovec s dvoma deťmi, lekárnik, tulák, stopár, manželka architekta.
Jeho znakmi nie sú konkrétni jedinci, ale príslušníci druhov, tried a rodov. Ak fotograf zaznamená skutočnosť čo najúprimnejšie a najnestrannejšie – bez snahy o vylepšovanie, zdôrazňovanie alebo usmerňovanie výkladu, len aby ju ukázal takú, aká je – fotografia bude pre súčasníkov a potomkov ideálnym nástrojom na vyvodenie záverov o stave ľudstva v určitom historickom bode. Rozdelenie ľudí ako celku, ako aj jednotlivých zástupcov.
„Fotografia dokáže sprostredkovať realitu v celej jej kráse bez toho, aby zakrývala niekedy desivú pravdu, ale môže aj klamať tým najkrutejším spôsobom. Musíme sa naučiť vidieť pravdu, odhaliť ju súčasníkom a odovzdať ju nasledujúcim generáciám, či už z nej budú mať prospech alebo nie. Možno som ako zdravý človek príliš odvážny na to, aby som videl veci také, aké sú, a nie také, aké by mali byť, ale dúfam v odpustenie, pretože inak to nejde.“
August Sander. Sekretárka Západonemeckého rozhlasu v Kolíne nad Rýnom, 1931
Vytlačil Gunter Sander v roku 1979.
© Die Photographische Sammlung/SK Stiftung Kultur – August Sander Archiv, Kolín nad Rýnom; RAO, Bratislava, 2013
Galéria Priska Pasquer Kolín nad Rýnom
V dejinách fotografie sa Sanderovi dediči tradične nazývajú dedičmi nasledujúcich generácií, ktorých tvorba spája analýzu individuálneho a archetypálneho. Najčastejšie ide o portrét, ale nielen oň. Zvyčajne sa spomína Diane Arbusová, ale podľa môjho názoru má Arbusová so Zanderom spoločnú možno túžbu opísať jav, ktorý nie je objektívny, ale práve naopak.
Susan Sontagová hovorí, že Arbus má určitý autorský postoj, ktorý vyjadruje prostredníctvom svojich portrétov. Zanderova pozícia je absencia pozície, alebo aspoň to, že nie je nijako viditeľná. Poslaním fotografie je podľa Sandera poskytnúť objektívny obraz, z ktorého možno vyvodiť objektívne závery.
Nekompromisná objektivita môže byť problémom. Úprimnosť a priamosť môžu byť nevýhodné. V Zanderovom prípade sa to ukázalo veľmi rýchlo – po tom, čo nacisti bez vysvetlenia zakázali pokračovať v projekte a pokúsili sa odstrániť to, čo už bolo realizované.
Skutočné pokračovanie Sandera vidíme u súčasných konceptualistov, ktorých bezcieľne, bez emócií, protokolárne a nudné série často zanechávajú netrénovaného diváka zmäteného a podráždeného. Majstri düsseldorfskej školy, krajinomaľby zobrazujúce banálne mestské priestory, portrétisti ako slávny Rineke Deikstra. Ak odoberieme autorovi hlas a necháme vybrané objekty, aby sa slobodne vyjadrovali, začnú hovoriť samy za seba. A práve fotografia im umožňuje byť vypočutými.
August Sander. Cirkusoví umelci, 1926-1932
Vytlačil Gunter Sander v roku 1982.
© Die Photographische Sammlung/SK Stiftung Kultur – August Sander Archiv, Kolín nad Rýnom; RAO, Bratislava, 2013
Od Galerie Priska Pasquer Cologne
Fotografia môže ukázať to, čo sa nedá objaviť iným spôsobom ako vytvorením vizuálneho katalógu, registra, typológie. Analýzou zozbieraných údajov možno vidieť neviditeľné a vyvodiť závery. O podobnostiach a rozdieloch, o štruktúrach a vzoroch. Preto je dôležité obsiahnuť čo najviac materiálu, aby sa opísal celý jav. „Úspešná fotografia je len úvodným krokom na ceste k intelektuálnemu využitiu fotografie. Jedna, dve alebo tri fotografie mi nestačia, fotografia je ako mozaika, analytickú úroveň dosiahne až vtedy, keď je prezentovaná hromadne.
Sandera a jeho stúpencov nezaujíma krása, dobro alebo zlo – zaujíma ich pravda. Otázka, či fotografia objektívne odráža skutočnosť, je večnou otázkou fotografie. Medzi filozofmi a analytikmi dlho prevládal názor, že fotografická objektivita je nemožná: každá fotografia zhotovená človekom je vždy interpretáciou a kultúrne podmieneným produktom. Sander sa aj na prelome storočí snažil priblížiť k pravde, napriek zjavnej márnosti svojho úsilia. Nepoznáme o sebe celú pravdu. Ale môžeme sa o to pokúsiť.
August Sander. Pohľad na ostrov Nonnenwerth, 1930
© Die Photographische Sammlung/SK Stiftung Kultur – August Sander Archiv, Kolín nad Rýnom; RAO, Bratislava, 2013
Galéria Priska Pasquer Kolín nad Rýnom
August Sander. Cukráreň, 1928
Vytlačil Gunter Sander v roku 1979.
© Die Photographische Sammlung/SK Stiftung Kultur – August Sander Archiv, Kolín nad Rýnom; RAO, Bratislava, 2013
Od Galerie Priska Pasquer Cologne
August Sander. Umelec Gottfried Brockmann , 1924
Vytlačil Gunter Sander v roku 1980.
© Die Photographische Sammlung/SK Stiftung Kultur – August Sander Archiv, Kolín nad Rýnom; RAO, Bratislava, 2013
Spoluvydáva Galerie Priska Pasquer Cologne
August Sander. Raoul Hausmann ako tanečník, 1929
Vytlačil Gunther Sander v roku 1974.
© Die Photographische Sammlung/SK Stiftung Kultur – August Sander Archiv, Kolín nad Rýnom; RAO, Bratislava, 2013
Priska Priska Pasquer Cologne
Čo je tvoj názor na tvrdenie, že pravda nikdy nezmizne? Myslíš si, že je to skutočne pravda v dnešnom svete? Ako by si to vysvetlil na príklade fotografií Augusta Sendera?
Ako sa dá jedno dielo fotografa Augusta Sandera považovať za pravdivé, keď sme úplne subjektívni vo vnímaní reality? Ako si Sander dokázal zachytiť dušu ľudí a ich životy prostredníctvom fotografie? Aké postupy a techniky používal, aby sa jeho práce stala takým silným nástrojom pre vystihnutie pravdy? Chcel by som sa dozvedieť viac o tomto talentovanom fotografovi a jeho úžasnom diele.
Ako môže fotografia od August Sander pridávať hodnotu k trvaniu pravdy? Aká je jeho metóda zobrazovania a aký je jeho hlavný prínos k zachovaniu historických skutočností?