Čo bolo pred desiatimi rokmi? Ťažko tomu uveriť, ale ešte pred desiatimi rokmi bol trh so spotrebiteľskými televízormi podobný tomu dnešnému, založenému na kineskopických jednotkách. Navyše v rokoch 2000-2001 boli dokonca 100 Hz televízory na vrchole módy – šokujúca inovácia, ktorá mala prevrátiť trh s televízormi. Mimochodom, len tak mimochodom, priemerná cena kineskopického televízora s uhlopriečkou približne 30 palcov z najvyššej série bola približne 2000 amerických dolárov. Pamätajte si ? dokonca aj obchody aktívne používali cenovky v dolároch.
Ploché televízory boli v tom čase už bežné, ale väčšinou ich zastupovali plazmové televízory. LCD bol exotickou položkou, ktorú pravdepodobne vážne sledovala iba spoločnosť Sharp. V tom čase to boli plazmové obrazovky, ktoré skutočne stelesňovali „špičku“ televízneho pokroku. Čo iné by ste si mohli priať: ploché – hrúbka panelov bola asi 15 cm, veľké – obrazovka s uhlopriečkou 42 palcov sa považovala za veľmi veľkú predstavte si veľkosť kineskopického televízora so 42-palcovou obrazovkou . Plazmová televízia bola podstatne lacnejšia ako projektory a jasnejšia ako projektory v tých dávnych časoch prakticky neexistovali projektory, ktoré by sa dali sledovať v zatemnenej miestnosti . V roku 2000 sa 50″ model dal kúpiť za 8-9 tisíc dolárov, hoci samozrejme existovali aj prémiové modely za 15-20 tisíc dolárov.
Vtedajšie projektory mali minimálne dve veľké nevýhody: nízky jas, ktorý veľmi znepríjemňoval ich používanie bolo potrebné zatemniť miestnosť , a veľmi vysokú cenu ceny aj veľmi „nenáročných“ modelov sa pohybovali od približne 10 000 dolárov . Pripomeňme, že k výraznému zníženiu cien projektorov došlo po vstupe dvoch technológií, ktoré dominujú dodnes – DLP a LCD – na masový trh.
Existoval aj taký zvláštny typ televízorov ako „projekčné televízory“. V skutočnosti to bol akýsi hybrid televízora a projektora. Jednoducho, projektor a plátno boli uzavreté v spoločnom kryte, raz a navždy umiestnené voči sebe to umožnilo výrazne zjednodušiť a zlacniť konštrukciu, pretože nebolo potrebné starať sa o zaostrenie, a to v ľubovoľných podmienkach neznámej miestnosti . V rokoch 1999-2001 bol tento typ televízorov v rozkvete: v tom čase boli projekčné televízory veľmi obľúbené, najmä v USA, ale vzhľadom na svoje konštrukčné vlastnosti mali množstvo prirodzených nedostatkov nerovnomerné podsvietenie obrazovky, nízky jas, veľké rozmery , ktoré nebolo možné vyriešiť pomocou vtedajšieho stavu techniky. A v čase, keď bola technológia pripravená na výrobu nových a pokročilejších „projekčných zariadení“, sa ukázalo, že celý trh s televízormi dobyl LCD displej. A v dôsledku toho po roku 2006 projekčné televízory prakticky prestali existovať po vydaní veľmi úspešných modelov Sony, ktoré sa stali „labuťou piesňou“ tejto rodiny televízorov.
Všetko plynie, všetko sa mení?
Čo sa teda stalo za posledných desať rokov v oblasti domácich televíznych prijímačov?
Azda najvýraznejšou a najvýznamnejšou udalosťou je faktický „zánik“ celej triedy televízorov, ktoré kedysi tvorili leví podiel na trhu – hovorím, samozrejme, o CRT televízoroch.
Ich miesto suverénne zaujali LCD televízory, ktoré sa nielenže pohodlne usadili v uvoľnenej „ekologickej nike“, ale ju aj výrazne rozšírili. Na jednej strane vytlačili plazmové obrazovky z oblasti väčšej uhlopriečky a v oblasti menšej uhlopriečky vlastne vytvorili novú triedu zariadení – prenosné LCD televízory. Úspešne sa spojil s kompaktným DVD prehrávačom, čo vytvorilo celý trh s prenosnými zábavnými zariadeniami, ktoré možno nosiť všade so sebou.
Ďalšou významnou zmenou, ktorá výrazne ovplyvnila tvár modernej televízie, a nielen televízie, je masové rozšírenie digitálneho videoobsahu, predovšetkým DVD. Zvýšila latku pre televízne prijímače, urýchlila „ústup“ kineskopov a dala náskok pôvodne „digitálnym“ LCD a plazmovým prijímačom.
Keď sa video stalo digitálnym, ďalší krok bol takmer istý: rozlíšenie veľkosť snímky . A tak sa začali preteky na Full HD. Áno, z ideologického hľadiska je tento krok podstatne menší ako prechod z analógového na digitálne vysielanie, ale takmer päťnásobný nárast veľkosti snímky postavil inžinierov pred niekoľko výziev. Ukazuje sa, že problém zvýšenia rozlíšenia nie je tak ľahko riešiteľný rôznymi typmi moderných televízorov. Ukazuje sa teda, že vyrobiť Full HD plazmový panel s uhlopriečkou 42 palcov už nie je triviálna úloha, možno sa táto skutočnosť stane poslednou kvapkou, ktorá „zlomí ťave chrbát“ a ukončí vývoj plazmových televízorov. Zároveň obrazovky LCD umožňujú bez väčších problémov vytvoriť obrazovky s rozlíšením Full HD menšie ako 32 palcov. Mimochodom, táto trieda televízorov je v súčasnosti mimoriadne populárna a v našom časopise sme jej venovali samostatnú recenziu.
Pred našimi očami sa začína nová „revolúcia“ – stereotelevízia 3D . Čas ukáže, či pôjde o nový prielom, alebo len o jednu z prechodných epizód v histórii vývoja televízie. V súčasnosti je problémov tejto triedy zariadení viac než dosť, počnúc obsahovými problémami, ktorých nie je vôbec veľa a tempo rastu nie je obzvlášť pôsobivé. Ďalšie, ešte dôležitejšie problémy sa nachádzajú v inej rovine: v psychológii ľudského videnia. To sťažuje sledovanie a dokonca robí stereo televíziu pre určitú časť ľudí úplne nedostupnou.
Čoskoro sa dozvieme, čo nás čaká v blízkej budúcnosti, aká bude televízia zajtra. Počkajte si na náš ďalší článok o desať rokov.
Ako sa podľa vás zmenil televízor v rokoch 2000-2010? Boli tieto zmeny veľké a nezvratné? Aké technologické a dizajnové vývoje spôsobili tieto zmienky v televízore? Ako sa tieto zmeny prejavili vo vašom dennom živote?