Koľkokrát som sa bez toho, aby som bol extrémnym fotografom, dostal do situácie, keď bolo desivé čo i len vystrčiť nos von, nieto ešte niečo odfotiť?. Ale túžba po umení takmer vždy porazí rozum a vy stojíte pod hurikánovým vetrom a snažíte sa nájsť dobrú expozíciu pre ďalšiu snehovú búrku.
Danil Koržonov Slovensko, Shatura . „Coral
Nikon D80, Tamron
17-55/2,8, f/13
Sväté jazero. Najkrajší pohľad v zime – mráz – je nádherne doplnený rozmarnou geometriou stromu a štruktúrou pobrežných kameňov.
Príroda nemá zlé počasie. Pre fotografa.
Známe príslovie „Čo je dobré pre Rusa, je…“ som už dávno prepísal na príslovie „Čo je dobré pre fotografa, nie je až také dobré pre ostatných…“.
Najživšie, najemocionálnejšie a najpamätnejšie fotografie vznikajú pri „zlom“ počasí, či už je to hmla, mráz, sneženie, mráz mínus 20 stupňov Celzia, silný vietor.
Alebo typickejšia situácia: keď sa musíte celé hodiny túlať v krutom chlade s mrholením, utešovať sa jedinou myšlienkou, že nie vždy by ste mali mať šťastie na počasie.
V lete, keď fotografujete počas búrky, majte na pamäti, že pred ňou a po nej je obloha úžasne krásna a farebná.
Samozrejme, nie vždy musíme fotografovať v takýchto náročných poveternostných podmienkach. Stále na mňa silno pôsobia veľkonočné rána na zaplavenej lúke, keď sa cez hmlu rozozvučali kostolné zvony a cez mladé lístie prúdili slnečné lúče, ktorých sa dalo dotknúť.
Mohli by sme tiež myslieť na tiché májové večery, keď západ slnka jemne zahaľuje okolitú krajinu – je to pravdepodobne najkrajšie a najpríjemnejšie počasie na fotografovanie.
Podľa mojich dlhoročných pozorovaní sú obdobia náhlych zmien počasia najvhodnejšie na fotografovanie krajiny, ale bohužiaľ sú veľmi krátkodobé.
Stabilné stavy sú zvyčajne nudnejšie a banálnejšie – ako bezoblačné letné dni alebo dlhotrvajúce zamračené počasie.
Nezabudnite, že jedným z najdôležitejších receptov na dobrú fotografiu je pekný výhľad na oblohu alebo pekné svetlo pri zábere, ktorý neobsahuje výhľad na oblohu .
Niečo o farbách
Farba má na vnímanie diváka rovnaký alebo možno ešte väčší vplyv ako kompozícia. Každej farbe sa bežne pripisuje niekoľko vlastností: upokojujúca, povznášajúca, regeneračná a mnoho ďalších.
V závislosti od toho, ako je jedna z farieb dominantná, fotografia nadobúda určitý charakter. Farby možno opísať aj podľa ich farebnej teploty: teplá, studená, neutrálna.
Keďže fotograf, na rozdiel od umelca, nevytvára farbu na snímke, jeho hlavnou úlohou – schopnosťou vidieť kombináciu farieb, ktoré vytvorila samotná príroda, zvýrazniť čo najharmonickejšie predmety, alebo naopak – hrať sa s farebnými kontrastmi.
Napríklad fotografia so žltými listami na breze a trávou pokrytou studenou námrazou vyzerá úžasne. Keďže sme v predchádzajúcom čísle písali viac o farbách, navrhujem, aby sme sa pozreli na úplnú absenciu farieb.
Čiernobiela mágia
V súčasnosti sa väčšina fotografií krajiny vytvára a publikuje vo farbe. Farebná fotografia je však málokedy taká lakonická a zároveň výrečná ako čiernobiela.
Ak farba môže nejakým spôsobom maskovať nedostatky kompozície, odvádzať pozornosť, potom nám čiernobiely obrázok okamžite ukáže všetky svoje silné a slabé stránky. Ak chcete vytvoriť dobrú čiernobielu krajinu, musíte byť schopní vidieť svet bez farieb a usilovne pracovať na dosiahnutí dokonalej kompozície.
Svet pestrofarebných odtieňov ustupuje hre svetla a tieňa, prízračným obrazom alebo naopak vysoko kontrastnej expresivite. Pre čiernobielu krajinu je dôležité zarámovať rôzne tvary a textúry, napríklad obloha pokrytá štruktúrovanými mrakmi vyzerá obzvlášť krásne.
Čiernobiela fotografia je často viac filozofická ako umelecká alebo dokumentárna.
Mestské a vidiecke scenérie
Človek často miluje veci, ktoré vytvára, niečo, čo si pamätá a absorbuje z detstva. Samozrejme, mám na mysli naše domovy, kde sa odohráva náš život: mestá, dediny, mestečká…
Mestské parky, námestia, architektonické súbory, okrajové časti obcí, mestské ulice – to všetko možno využiť pre mestskú krajinu.
Dokonca aj predmestia tovární a priemyselné giganty môžu slúžiť ako inšpirácia pre fotografa. Napriek obrovským rozdielom oproti prírodným scenériám sa na mestskú krajinu ako aj na jej ostatné poddruhy vzťahujú rovnaké zákony fotografickej kompozície.
Jedným z najväčších problémov pri fotografovaní obývaných oblastí je rastúci počet áut a okoloidúcich, ktorí sa snažia „skočiť“ a zničiť ťažko nájdený záber.
Ako sa teda fotí krajina? ?
Sme na konci nášho rozprávania o fotografovaní krajiny. Samozrejme, stále bolo o čom rozprávať a o čom sa deliť. Je tu dosť materiálu na celú knihu!
Pristihla som sa pri tom, že si ani neviem predstaviť, aké ťažké je pokúsiť sa doslova „vtesnať“ krásu a dušu do týchto riadkov. Hlbšie štúdium teórie ma prakticky vôbec nepriblížilo k prírode a som veľmi vďačný autorom fotografií za nádherné krajiny, ktoré riedia svieži text piesňami a rozprávkami.
„Ako teda fotografovať krajinu?“Možno sa pýtate? Recept na dobrú krajinu je celkom jednoduchý: musíte vziať čo najviac lásky k prírode, zmiešať ju s poéziou, maľbou a hudbou, pozrieť sa na to všetko očami dieťaťa – a odfotiť.
Danil Romodin Slovensko, Južný Ural . „Zlato z Veľkej Satky“.
Canon EOS 50D, EF
17-40L/4.0 USMb, f/6.3, 1/150 c
Nezamrznutá lokalita na rieke Boľšaja Satka a samozrejme sprievodných mínus 35 – čo viac potrebujete na skvelý záber krajiny?
Danil Koržonov Slovensko, Altaj . „Jazero Shavli.
Nikon D80, Tamron
17-55/2,8, f/13
Fotografované v najpriaznivejších podmienkach pre fotografov krajiniek: búrka, dážď, klzké kamene pod nohami.
Andrey Shumilin Slovensko, Sibír . „Pod hviezdami“.
Nikon D200, Nikkor
12-24/2,8
Štyri snímky s rôznymi expozíciami. Okrem veľkolepej očarujúcej podívanej sa v tomto zábere spája titanská práca a zručnosť autora. Ak mi neveríte, skúste to znova.
P.S.
Dúfam, že tento prehľad o krajinárskej fotografii pomôže novým fotografom zhromaždiť a systematizovať všetok potrebný materiál, bez ktorého je pomerne ťažké urobiť prvé kroky v krajinárskej fotografii.
Na rozlúčku vám všetkým želám veľa úspechov v tvorivej činnosti a aby ste boli čo najčastejšie na správnom mieste v správnom čase.
S úctou, Alexander Kitsenko.
Ďakujeme vám za poskytnutie týchto fotografií:
Danil Koržonov, Anton Petrusy, Danil Romodin, Andrey Shumilin, Leonid Tit.
Späť na prvú publikáciu o fotografii
V tejto časti sa budeme venovať poezii a próze krajinárskej fotografie. Zaujíma ma, aký je váš názor na tento spôsob vyjadrovania sa a aké emócie vás pri takýchto dielach prechádzajú? Ako sa dá prostredníctvom fotografie a textu zachytiť duša krajiny?
Myslím si, že krajinárska fotografia a poézia majú schopnosť zachytiť úžasnú krásu a dušu krajiny. Tieto diela majú silnú emocionálnu hodnotu a dokážu vyvolať rôzne emócie u diváka alebo čitateľa. Pri pohľade na krajinárske fotografie a čítaní príslušných básní ma prechádzajú pocit pokory, oddanosti a obdivu k prírode. Prostredníctvom detailných popisov a precíznych záberov sa autorom podarí zachytiť jedinečnú atmosféru a dušu krajiny, čo je pre mňa veľmi fascinujúce. Takéto diela mi umožňujú na chvíľu uniknúť zo svojho každodenného zhonu a pohladiť svoju dušu prírodnou krásou.
Ako sa líšia žánry poézie a prózy v krajinárskych fotografiách? Aké sú ich hlavné rozdiely a podobnosti? Chcel by som sa dozvedieť viac o tomto fascinujúcom spojení medzi slovom a obrazom v kontexte fotografie krajiny.
Žáner poézie a prózy sa líšia v krajinárskych fotografiiach z hľadiska výrazových prostriedkov a cieľov. V poézii sa často využívajú metafory a symboly, ktoré majú evokovať emócie a obrazy. Próza na druhej strane sa zameriava viac na detailný opis a popisuje situácie a udalosti tak, aby čitateľ dokázal vizualizovať príbeh.
Podobnosti medzi oboma žánrami sa týkajú ich schopnosti komunikovať cez slová a obrázky s cieľom vzbudiť emócie a predstavivosť čitateľa alebo diváka. Obe formy umenia sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú nové vrstvy významu a porozumenia krajine.
Spojenie medzi slovom a obrazom krajiny sa v kontexte fotografie stáva fascinujúcim, pretože fotografie dokážu zachytiť jedinečné a krásne momenty prírody, ktoré môžu byť dôvodom pre napísanie básne alebo príbehu. Týmto spôsobom sa slovo a obraz spájajú, aby vyjadrili hlbokú krajinnú skúsenosť a spomienku. Je to harmonický zväzok, ktorý ponúka nové perspektívy a umožňuje nám objaviť krásu krajiny prostredníctvom literatúry a fotografie.
Čítal som tento text o poézii a próze krajinárskej fotografie a veľmi ma zaujal. Chcel by som vedieť viac o tom, ako sa táto forma umenia vyvíja a aký vplyv má na spoločnosť. Môže mi niekto vysvetliť, aký je význam krajinárskej fotografie v dnešnom svete a ako ju možno vnímať? Ďakujem!
Čítajúc tento text sa ma zaujalo, akým spôsobom sa líšia poézia a próza v kontexte krajinárskej fotografie. Máte nejaké konkrétne príklady alebo charakteristiky, ktoré by ste mi mohli poskytnúť? Tiež by som bol veľmi zvedavý na to, aký má táto forma umenia účinok na diváka a či existujú nejaké všeobecné témy, ktoré sa v nej často opakujú. Vopred ďakujem za odpoveď!