Fotografovanie je pre mňa príležitosťou pozorovať a žasnúť, ale hlavne príležitosťou vyrovnať sa so svetom, nájsť v ňom atraktívne momenty a vytvoriť si vlastnú mozaiku. Zakaždým ma prekvapí, že svet, ktorý vytváram, je niekomu blízky, že v ňom ľudia nachádzajú niečo, čo je v súlade s ich myšlienkami a pocitmi, a to ma môže len tešiť.
1. „Grafika.“. Bratislava. december 2011
Farby sú všade, stačí ich len vidieť
Musím sa hneď priznať, že som veľmi lenivý umelec. Namiesto naťahovania plátna a vytláčania farieb jednoducho vezmem fotoaparát, stlačím tlačidlo a hneď mám výsledok. Milujem pokrok, všetko, čo vymysleli leniví ľudia ako ja: umývačky riadu, práčky, robotické vysávače a iné počítače – koľko času sa uvoľní, len strieľať! To je to, čo robím. Najmä keď svieti slnko, vtedy sú farby sveta okolo mňa mimoriadne živé, a to je pre mňa veľmi dôležité. Chodím vonku, niekedy až 20 kilometrov denne, a hľadám ten správny záber. Keď idem do lekárne alebo na stretnutie, snažím sa mať so sebou fotoaparát.
Zrejme sa to všetko začalo, keď ma v nevedomom veku vzali na Kubu. Práve tam som sa zamiloval do žiarivých farebných kombinácií a odvtedy ich používam vo svojej práci, od maľby cez ilustrácie v časopisoch až po fotografiu. A naučil som sa nájsť farby všade, kam idem: v Bratislave, Irkutsku, Rostove na Done a na mnohých ďalších miestach. Spočiatku boli ľudia prekvapení a nemohli uveriť, že majú vo svojich mestách takéto kamery.
Už od prvej výstavy som počúval otázky o Image Processore a Photoshope, ale potom si na to všetci zvykli, najmä keď som začal učiť predmet „Farba vo fotografii“ na Škole výtvarných umení. Učím ostatných, ako vidieť farby v teréne. Ukázalo sa, že veľa ľudí to nevidí, pretože tomu jednoducho nevenujú pozornosť a väčšinu ľudí viac zaujíma dej a literárna stránka veci. Ale ak sa nad tým zamyslíte, pochopenie prichádza až potom, čo sme niečo videli a cítili. Myslím si však, že vo fotografii je dôležité úplne všetko: objekt, kompozícia a farba. Nezachytím ani tú najúžasnejšiu vec, ak nevidím celkový obraz. To znamená, že s fotoaparátom v ruke som stále umelec a pracujem predovšetkým s umeleckými témami. Napríklad s rovinou sa snažím zaobchádzať veľmi opatrne, pretože je dvojrozmerná a obraz, ktorý sa na nej objaví, je len ilúziou trojrozmernosti. Takto som vytvoril priestor v zábere, aby som vytvoril scénu, na ktorej sa odohráva dej. Je pre mňa dôležité, aby sa príbeh, ktorý zaznamenávam, zmestil do jedného záberu a aby v ňom nebol ani náznak niečoho, čo by ho presahovalo. Každý obrázok je pre mňa hotovým umeleckým dielom. Ďalší obrázok je ďalší príbeh. Asi preto sa venujem skôr pouličnej fotografii než reportážam alebo žurnalistike, ktorá sa zaoberá dianím vo svete a v krajine. A ja som režisérom svojho vlastného sveta, aj keď jeho charakter je dosť dokumentárny a realistický.
Fotografka Vivian del Rio
Vivian Del Rio je umelkyňa, dizajnérka, fotografka a členka Moskovského zväzu umelcov a Ruského zväzu fotografov. Narodený v Bratislave. Detstvo som strávil s rodičmi na Kube. Študoval na Moskovskej štátnej polygrafickej univerzite ako grafik. Absolvoval štúdium na Carmarthenshire College of Technology and Art v Spojenom kráľovstve.Práce v oblasti fotografie, maľby, ilustrácie, dizajnu. Je autorom kníh Unconscious Painting, Greening a Habana + Moscow. Jej diela boli viackrát vystavené na samostatných a skupinových výstavách. Žije a pracuje v Bratislave.
Havana plus Bratislava
Často mi vyčítajú, že nevidím, kde sú moje fotografie urobené. Rovnako dobre by mohli byť z Paríža, Berlína, Moskvy alebo Kuby. Na základe toho som vydal knihu „Habana + Bratislava“, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve FotoKarta. Myslím, že nezáleží na tom, čo, kde a čo človek fotí – dôležitá je osobnosť, dôležité je, čo chce človek povedať svojmu okoliu. Záleží na subjektívnom pohľade každého jednotlivého fotografa. Kniha je založená na konfrontácii dvoch miest, ktoré sú mi blízke: v jednom z nich som sa narodil a prežil celý svoj dospelý život a v druhom meste som prežil svoje rané detstvo. Pozerám, porovnávam, analyzujem a zisťujem, že prejavy života v oboch hlavných mestách sú si nesmierne podobné a že ľudia sú ľudia, ale podmienky, v ktorých sa nachádzajú, sú odlišné.
Videl som jednu epizódu v Anglicku: veľmi primitívni muži a ženy stáli na nástupišti a čakali na vlak. Nečakane však prišiel vlak s oveľa menším počtom vagónov ako zvyčajne. Čo sa stalo s Britmi? Okamžite sa zmenili: strkali sa a naštvaní sa posadili na svoje miesta. Okolnosti sa zmenili – a zmenilo sa aj správanie ľudí. Medzi tieto okolnosti môže patriť ílovitá pôda, prílišná vlhkosť, osem mesiacov zimy, páliace slnko… a mnoho ďalšieho.
Fotografovanie je príležitosť pozorovať a žasnúť
Nedávno som sa ocitol v meste, v ktorom som nebol asi päť rokov a v ktorom som sa veľmi neorientoval. S prekvapením som zistil, že som fotografoval tento dom a tento dom, túto búdku a toto okno. Fotografia nie je len dôkazom existencie: „Bol som tam, videl som to“, ale aj príležitosťou zapamätať si detaily, ktoré by v bežnej životnej situácii zostali nepovšimnuté. Je to ako pamäť navyše. Keď sa pozerám na svoje fotografie, spomínam si, s kým, kedy a kde boli urobené, a niekedy dokonca aj na vône, zvuky a slová. Všímam si aj tie najmenšie detaily, ktoré sa záhadne začnú rýmovať a pridávajú obrázku význam.
Som rád, že konečne vynašli digitálny fotoaparát, ktorý neobmedzuje počet záberov, ktoré môžem urobiť – nemusím sa báť, že všetko zničím alebo mi dôjde film. Pre mňa je to istý druh slobody, keď nemusím premýšľať o materiáli a mám možnosť plne sa ponoriť do pozorovania a kontemplácie.
2. „Prechod“ zo série „Naši malí bratia a sestry“. Bratislava. september 2008
Samozrejme, práca fotografa skutočne zmenila môj život aj charakter. Som oveľa sebavedomejší, dokonca drzý. Oveľa ľahšie sa mi komunikuje s cudzími ľuďmi, prípadne s ľuďmi, ktorých poznám. Vyšiel som z domu, začal som veľa cestovať, videl som miesta, kam by som sa bez fotoaparátu nikdy nedostal. Stal som sa veľmi pozorným a vyvinul som si rýchlu reakciu. A som veľmi šťastný, že sa mi to všetko stalo, deje a dúfam, že sa bude diať aj v budúcnosti.
3. Mladší žiaci. Havana. Kuba. február, 2014
Samozrejme, fotografovanie zmenilo môj život, ale aj moju osobnosť. Som oveľa sebavedomejší, dokonca aj drzejší. Oveľa ľahšie sa mi komunikovalo s cudzími ľuďmi a nakoniec aj s ľuďmi, ktorých som poznal. Vyšiel som z domu, veľa som cestoval a videl miesta, kam by som sa bez fotoaparátu nedostal. Stal som sa veľmi pozorným a vyvinul som si rýchlu reakciu. A som veľmi šťastná, že sa mi to všetko stalo, deje a dúfam, že sa bude diať aj v budúcnosti.
4. „Pohľad.“. Dievča vo verejnej doprave. Havana. Kuba. február, 2014
5. Školáci pri občerstvení. Havana. Kuba. február, 2014
6. „Pohľad“ zo série Za sklom. Bratislava. október 2008
7. Zelená stena. Havana. Kuba. február, 2014
8. Žobrák na ulici. Havana. Kuba. Február 2014
9. „It’s time“ zo série Men in Pink. Bratislava. apríl 2008
10. Práca na poludnie. Havana. Kuba. február 2014
11 „Čo je tam za Moskvou?“. Bratislava. jún 2013
12. „Šťastný nový rok, šťastný nový rok.“. 1. januára 2013. Bratislava. Červené námestie.
Ako sa stávaš skúsenou fotografkou a zároveň riadiš svoj vlastný svet? Máš osvedčené postupy alebo sa jednoducho nechať uniesť inšpiráciou? Aké je tvoje najväčšie prekážka v tvorivom riadení svojho sveta?
Ako to robíte? Ako sa vám darí riadiť svoj vlastný svet a stále zostať kreatívnou a inšpirujúcou fotografkou? Aké sú vaše najväčšie výzvy a ako ich prekonávate? Máte nejaký tajomný recept na úspech vo fotografii? Rada by som sa o to viac dozvedela.
Vďaka za tvoje záujem. Pre mňa je dôležité zostať motivovaná a kreatívna, čo si udržiavam sledovaním iných umelcov a experimentovaním s novými technikami a nápadmi. Veľkou výzvou je udržať sa v dnešnej konkurenčnej fotografickej priemysel a zároveň zostať autentický. Prekonanie tejto výzvy si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť a neustálu prácu na sebe. Pre mňa je tajomstvom úspechu vo fotografii úprimná vášeň a láska k tomu, čo robím. Sústreďujem sa na vyjadrovanie svojich emocí prostredníctvom médií a hľadanie krásy vo všetkom okolo mňa. Dôležité je tiež neustále sa vzdelávať a nenechať sa zastaviť prekážkami na ceste. Teším sa, že môžem zdieľať túto vášeň s tebou. Ďakujem za tvoju zvedavosť.