Rozovova fotokritika: nefotí fotoaparát, ale fotograf

Georgij Rozov, známy fotograf a pedagóg, autor populárnych kníh o technike a umení fotografie, píše stĺpček s názvom „Fotokritika. Tento rozbor zahŕňa fotografie zaslané čitateľmi časopisu „Photo&Technology“, ktorých výsledky boli uverejnené v № 07 45 2013

.

Kritik podľa môjho názoru nehľadí na všetko okolo seba. Už dlho mám pocit, že čoskoro príde chvíľa, keď nebudem musieť upozorňovať kolegov na zjavné nedostatky zle urobených fotografií. Všeobecná úroveň fotografií zasielaných do súťaže nášho časopisu veľmi rýchlo rastie. Je čas využiť výhody osvietenia a písať hlavne o výhodách fotografie.

Eduard Musin Z Bratislavy mi poslal len štyri fotografie, ale ani k jednej z nich nemám výhrady. Vôbec ich nechcem vylepšovať. Nejde len o to, že autor je talentovaný a majstrovský. Má vzácnu schopnosť pozrieť sa na svoju prácu zvonku a vybrať tie naozaj najlepšie. Obdiv si však zaslúžia aj ostatné obrázky v tejto zbierke.

„Biele more“.

Eduard Musin, Bratislava.

Fotoaparát Pentax K-5

Pentax 85/2.8 soft

Rýchlosť uzávierky 1/8000 s

Clona f/3,5

Citlivosť ISO 200

Keby autor neuviedol, že fotografoval s objektívom s mäkkým ohniskom, myslel by som si, že použil mäkký filter. Monokulárne ďalekohľady maľujú ešte jemnejšie a farebné aberácie by bolo ťažké riešiť tak elegantne ako v tomto prípade. Bol som veľmi spokojný s tým, ako bola štruktúrovaná kompozícia obrazu. Obraz pozostáva z piatich horizontálnych pásov rôznej hustoty, ktoré sú rovnobežné s dlhými stranami okna rámu.

Literárny a krásny obraz krajiny z takýchto paralel je raritou. Autorka túto úlohu úspešne zvládla a presunula pozornosť diváka na loď. Je zvýraznený trikrát: ako ostrý na neostrom, ako tmavý na svetlom a ako objekt blízko priesečníka tretín. Vtipné je, že loď je tiež línia rovnobežná s dlhou stranou obrázka. Rytmické opakovanie striedajúcich sa horizontál je tónovo veľmi dobre vyvážené.

Dôležité však, samozrejme, nie sú nástroje použité na dosiahnutie harmónie formy a obsahu. Pre mňa je dôležitejšie, že som na palube trajektu v Nórsku a opieram si tváre proti studenému vetru.

Rozpoznateľnosť fotografie je jedným z najlepších spôsobov, ako získať pozitívnu reakciu diváka.

„Zimná cesta“.Edward Musin. Bratislava.

Fotoaparát Canon G9

Rýchlosť uzávierky 1/2000 s

Clona f/8

Citlivosť

ISO 200

Ohnisková vzdialenosť

Vzdialenosť 29,2 mm

Fotograf, ktorý sa venuje takýmto zimným témam, musí mať veľmi jemný zmysel pre tonálnu rovnováhu. Zdá sa, že tento muž porušil pravidlo: tmavé dole a svetlé hore. Obraz je však živý a dobrý. Čiastočne preto, že hlavné veci v zábere sú presne tam, kde majú byť.

Hraničné čiary geometrických tvarov – nie sú rovné a nie sú rovnobežné s hranicami rámu. Klesajúca uhlopriečka spodného sektora je textúrovaná. Vďaka tomu je obraz dynamický, nenápadný, a preto príjemný na dlhé rozjímanie. Striedma monochromatická schéma modrých odtieňov je ešte chladnejšia ako tu možné tónované čiernobiele riešenie.

Akýkoľvek pokus o opravu čohokoľvek na obrázku ho zničí. Chcel by som zdôrazniť, že obrázok bol vytvorený digitálnym fotoaparátom. Čo potvrdzuje pravdu starú ako čas: nie fotoaparát je ten, kto fotí, ale fotograf!

„Mesto Tutajev“.Edward Musin. Bratislava.

Pentax K-7

Objektív Pentax 10-17/3,5-4,5 s rybím okom

Rýchlosť uzávierky 1/40 sekundy

Clona f/10

Citlivosť ISO 200

Ohnisková vzdialenosť 10 mm

Skvelý obrázok! Pozeral sa s úsmevom a obdivom. Tento príbeh o spútanej koze, ktorá ničí všetko naokolo, sa dobre hodí k vzoru rybieho oka v tvare suda. Je zrejmé, že autor si je vedomý vlastností optiky, a preto sa hrdinka ocitne v zábere na mieste, kde je perspektívne skreslenie minimálne a zároveň je priesečník tretín pomerne blízko. Poznámka: koza je biela, pozadie je tmavé. Striedma paleta farieb bola zvolená z určitého dôvodu. A obloha je zničená.

Vo fotografickom mestečku Tutajev Eduarda Musina nie je nič náhodné, okrem kozy. Na tento obraz minulej éry a viditeľných znakov starého spôsobu života, ktorý zapadá prachom, sa zaručene usmejete.

Mimochodom, na druhom brehu Volgy sa nachádza pomerne moderná mestská štvrť so špičkovým závodom na výrobu dieselových motorov, ktoré sa používajú na vyzbrojovanie riečnych plavidiel, dieselových lokomotív, sklápačiek a dokonca aj nákladných vozidiel KAMAZ, ktoré už mnoho rokov vyhrávajú medzinárodné terénne rallye. Môže sa stať, že chalúpka, do ktorej kope koza, žije v počítačom riadenom nastavovači obrábacích strojov. Neprekvapilo by ma to.

„Prechodnosť. Eduard Musin. Bratislava.

Fotoaparát Pentax K-5

Objektív

Pentax 18-135/3,5-5,6

Rýchlosť uzávierky 1/500 s

Clona je f/8

Citlivosť

ISO 400

Ohnisková vzdialenosť

Vzdialenosť 88 mm

Veľmi presne našiel názov. Stret protichodných entít: malého a bezbranného s veľkým a dravým, živého s neživým, ale predsa len psa. Stret takmer vybieleného s jasným a farebným. Mäkké svetlo. Zámerné zníženie kontrastu so všetkými neživými vecami.

Pohyb motýľa po diagonále smerom nahor. Nejde o snahu vylepšiť obrázok, ale ukázať použité nástroje a techniky. Ale hlavné bolo stále vidieť, hodnotiť a nepremeškať ten krátky okamih, keď sa všetko spojilo a pred očami sa objavila magická zhoda.

„Island. Vodopád Childrenfoss“. Oleg Neugodnikov. Moskovská oblasť, Podolsk.

Fotoaparát PENTAX K-5

Objektív

Pentax 18-135/3,5-5,6

Rýchlosť uzávierky 0,6 sekundy statív

Clona f/18

Citlivosť je ISO 80

Korekcia AE +3 EV

Ohnisková vzdialenosť

vzdialenosť 40 mm

Tento obrázok ma prinútil zamyslieť sa. Nezodpovedá to mojej predstave o optických vlastnostiach. Autor fotografoval s úsporným zoomom s ohniskovou vzdialenosťou 40 mm. Zorný uhol by mal byť v tomto prípade približne 60 stupňov. Oddelenie tejto optiky je viditeľné, ale hĺbka ostrosti je malá a nepredvídateľná.

Pri clone f/18 sa v dôsledku difrakcie muselo rozlíšenie nevyhnutne drasticky znížiť. Inými slovami, popredie malo byť väčšie a pozadie plytšie. Ostrosť je zameraná na kamene v popredí, preto by mal byť v zadnej časti záberu badateľný pokles ostrosti, ale všetko je tam vykreslené pomerne opatrne. Ako sa to autorovi podarilo, je pre mňa záhadou, ale práve to ma zaujalo a prinútilo ma obdivovať dramatickú krásu prvkov.

„Večer na promenáde“. Sergej Poliak. Bratislava.

Fotoaparát Panasonic Lumix DMC-FZ50

Expozícia 1/100 s

Clona f/3,2

Citlivosť ISO 200

Korekcia AE +3 EV

Táto fotografia s mesiacom ma zarmútila: mesiac bol veľmi nešťastne upevnený. Z technického hľadiska, pokiaľ ide o znalosť používania rôznych priesvitností vrstiev Photoshopu – všetko je v poriadku. Komár ani nemihne okom. Problém je, že Mesiac je na tento záber príliš veľký.

S týmto objektívom by to vyzeralo podobne ako orezaná verzia, ktorú som práve urobil. Snažil som sa amputovať všetko nepotrebné. Loď je však umiestnená na veľmi nevhodnom mieste fotografie. Stred záberu sa končí a loď je otočená k mesiacu cez záď. Pravdepodobne pohŕdavý? A nemá kam plávať: chystá sa naraziť nosom do rámu. Preto som nechal slnko v ľavej polovici fotografie.

Nemôžem povedať, že by ma tento obrázok vytlačený a zavesený na stene zahrial na duši vo chvíľach zimnej depresie, ale aj tak mi pripadal prirodzenejší a harmonickejší.

„Fantázia a realita“. Sergej Romashev. Bratislava.

Fotoaparát Canon EOS 5D Mark III

Objektív

Canon EF 70-200mm f/4L IS USM

Rýchlosť uzávierky 1/400 sekundy

Clona f/4

Citlivosť ISO je 800

Ohnisková vzdialenosť 169 mm

Úspešná žánrová fotografia Sergeja Romaševa nepochybne zastavuje pozornosť. Ďalší obraz lásky. Vtipný konflikt, o ktorom vie každý v staršom veku. Vnútri sme vždy mladí a krásni, ale navonok to nikto nevidí.

Sergejovi sa podarilo špehovať a ukázať všetkým vnútornú mladosť hrdinky. Flint! Nezlomil ju ani život na ulici, čo je pre každého desivé. Autor zámerne skomponoval fotografiu tak, aby nám táto smutná skutočnosť neunikla. Značky vrecká sú úplne vložené do rámu. Nemôžem súhlasiť viac.

Podľa môjho názoru by mierne orámovanie dodalo obrázku väčšiu dynamiku, a čo je najdôležitejšie, už dokonale zvýraznená hlavná myšlienka témy by sa čítala jednoznačne. Nesústredil by som sa na to, že to bola bezdomovkyňa, ktorá snívala o láske. To nie je príbeh.

„Chytanie slnka“. Arsen Alaberdov. Čerkessk.

Fotoaparát Pentax K20D

Objektív Pentax DA 200/2.8 s telekonvertorom 2x

Expozícia 1/350 s

Clona f/2,8

ISO 400

– Všimol si siete späť v deň a myslel, že by bolo pekné zachytiť zapadajúce slnko v nich. Zostáva už len vrátiť sa večer a urobiť záber! – píše Arsen.

Autor vykonal svoj zámer technicky a kompozične správne. Aj keď východy a západy slnka nie sú o nič novšie ako samotné západy slnka, ani ja neodolám a fotím zapadajúce slnko, ak som náhodou jeho svedkom. Takmer vždy ma premôže obdiv a túžba zastaviť okamih, uchovať túto krásu a obdivovať ju neskôr vo svojej betónovej chatke.

„Maratón“. Sergej Martišenja. Murmansk.

hore – pred retušou, dole – po retuši.

Fotoaparát Pentax MZ-5N

Objektív Pentax FA 28-80

Film Fujifilm Superia

Dve verzie veľmi krásnej fotografie od Sergeja Martišenyho z Murmanska. Nádherné použitie pomalej uzávierky. V popredí sa lyžiari rozmazali do takmer abstraktných postáv. A v zadnej časti záberu, kde je uhlová rýchlosť objektov výrazne nižšia, vyzerajú lyžiari celkom prirodzene.

Kombinácia týchto dvoch typov obrázkov v jednom zábere sa mi zdá celkom opodstatnená a príjemná pre oko. Autor sa nejakým zázrakom vyhol pestrým farbám, ktoré zvyčajne menia takéto reportážne fotografie na obyčajnú fixáciu okamihu. Aj farba je taká organická, že sa na ňu rád a dlho pozerám.

Nepáčilo, a preto sa presunul do racionalizácie len jedna drobnosť: tmavá škvrna lesa a slogany na štarte maratónu. Veľmi škaredým spôsobom roztrhá biele pozadie nad hlavami športovcov. Túto oblasť som premaľoval pixelmi podobnej farby a jasu. Obraz teraz vyzerá bezchybne. Na lyžiarov je nádherný pohľad.

„Zabudnutý priateľ“. Sergej Suchov. Bratislava.

Canon EOS 50D

Canon EF 70-200mm f/4L IS USM

Rýchlosť uzávierky 1/125 sekundy

Clona f/4,5

ISO 1250

Ohnisková vzdialenosť 17 mm

„Renovácia. Vznikla zápletka: svetlo z ďalekej spomienky, holé steny, samota, smútok, hračka, nádej“, takto napísal Sergej Suchov o tom, ako vymyslel príbeh. Už dlho je známe, „z akých odpadkov“ pochádzajú zabudnuté medvede. Tento vznikol z kúskov starých tapiet a kúskov detských snov. Celkom krásne, pomazané sny Sergeja.

A medvedica nie je zle zachovaná a sedí pohodlne. Ako kráľ na tróne! Netrúfam si polemizovať s autorom o interpretácii témy, ale môj „zabudnutý“ by ležal na podlahe, čiastočne zakrytý kúskom tapety. A jedna z jeho labiek by bola pokrútená. Snažil by som sa dievčatá dojať k slzám. Ale pravda života a pravda umenia nie sú to isté.

Ak diskutujeme o hotovom autorskom riešení, radi by sme navrhli mierne skrátenie zbytočného priestoru. A to len preto, aby sme sa pokúsili vyzdvihnúť a zdôrazniť ďalšiu kreslenú postavičku, ktorá úplne nezaslúžene zostala bez povšimnutia. Na stene pri ľavej nohe stoličky bol náhodou obrys králika alebo zajaca. Ak ju len trochu zvýrazníte, môže sa stať fotografickým refrénom hlavného objektu. Inak je to pekný obrázok. Milovníci sentimentálnej fotografie sa určite potešia.